Miron Zelina sa venuje investovaniu prakticky 25 rokov a v súčasnosti zastáva pozíciu člena predstavenstva Privatbanky, a.s. Pôsobil ako maklér a neskôr ako riaditeľ Invest Brokers, o.c.p., a.s. Ďalej pôsobil ako predseda Dozornej rady Garančného fondu investícií. V súčasnosti zastáva funkciu predsedu Rady ganrančého fondu investícií a je členom Výkonného výboru Asocicáie obchodníkov s cennými papiermi a aj jej predsedom. Miron Zelina vystúpi 10. - 11. novembra 2016 na 3. ročníku Českej investičnej konferencie v Prahe

Dobrý deň pán Zelina, skôr než začneme, mohli by ste sa našim čitateľom v skratke predstaviť?

MZ: Študoval som matematiku – vedecký smer – v Košiciach. Neskôr som aj pôsobil v Slovenskej akadémii vied a na Prírodovedeckej fakulte v Košiciach. Na toto obdobie rád spomínam, matematika mi dala veľa a veľmi rád som učil. Dnes tiež učím, vysvetľujem, ale mojimi poslucháčmi sú privátni bankári, klienti alebo účastníci konferencií. Som 4 roky členom predstavenstva a vrchným riaditeľom úseku privátneho bankovníctva, takže mám na starosti privátne bankovníctvo (viac ako 20 privátnych bankárov), Treasury a Asset management.

Ako ste sa dostali k práci vo finančnom sektore? Prečo ste sa rozhodli pre toto odvetvie?

MZ: Ešte počas môjho matematického obdobia som sa dostal k cenným papierom. Začínala sa prvá vlna kupónovej privatizácie a mňa neuveriteľne fascinovalo nastupujúce trhové hospodárstvo. Za socializmu sme nič nevedeli o tom, ako sa tvorí cena na základe ponuky a dopytu, čo sú to cenné papiere a podobne. A práve v spomínanej kupónovej privatizácii som mal možnosť si to vyskúšať v praxi. Investoval som investičné kupóny za celú rodinu a radil som aj niektorým známym. Odvtedy – a to už je 25 rokov – sa považujem za finančného poradcu.

O svoje skúsenosti z finančných trhov ste sa podelili na posledných 2 ročníkoch Českej investičnej konferencie aj s jej návštevníkmi. Aké investičné typy spoločností ste im predstavili?

MZ: Opravím Vás: zúčastnil som sa posledných dvoch ročníkov Českej investičnej konferencie, ale ako prednášajúci som vystupoval len minulý rok. Ako investičnú príležitosť som prezentoval akcie firmy Airbus. Väčšinou sú prezentované americké spoločnosti, ja som si povedal, že aj v starej Európe musia existovať firmy s potenciálom.

Ako sa Vám páči formát Českej investičnej konferencie, kde sa prezentujú investičné odporúčania bez zbytočných okolkov?

MZ: Páči sa mi, ale dôležité je, pre aké publikum je určená. Myslím si, že  táto konferencia je určená najmä pre investičných profesionálov a sofistikovaných klientov. Hovorím to zámerne, lebo som bol svedkom, keď sa neskúsený klient zamiloval do konkrétnej akcie, investoval do nej značnú časť svojho majetku a po pár rokoch predával so stratou 70 percent.

Na základe akých kritérií pristupujete k vyberaniu finančných nástrojov do svojho portfólia? Používate viacej technické či fundamentálne indikátory?

MZ: Vôbec nepoužívam technickú analýzu. Mohol by som písať dlho o tom, prečo, ale stručne povedané technické indikátory sú všeobecne známe, dnes už aj naprogramované v rôznych aplikáciách, takže naozaj neviem, ako sa dá získať výhoda oproti iným investorom. Najdôležitejší je fundament, pretože ten sa skôr či neskôr prejaví v náraste hodnoty daného aktíva alebo v pravidelnom a bezpečnom príjme.

Na finančnom trhu pôsobíte viac ako 20 rokov. Ako sa za toto obdobie zmenil?

MZ: Podľa môjho názoru je najvýznamnejšou zmenou na finančnom trhu prudký pokles úrokových sadzieb a bezprecedentné zásahy centrálnych bánk. Niekedy sa zamýšľam nad tým, aká je vlastne definícia trhovej ekonomiky.

Začínali ste s obchodovaním v období, kedy na Slovensku kapitálový trh len vznikal. Kam sa posunul za toto obdobie?

MZ: Neviem, kto to povedal, ale stotožňujem sa s vyjadrením, že začiatkom 90-tych rokov bol na Slovensku trh bez regulácie a aktuálne je tu regulácia bez trhu. Pozitívne je, že ľudia investujú takmer výhradne prostredníctvom regulovaných subjektov, negatívne je, že sme sa nenaučili investovať do akcií.

Ako vnímate Burzu cenných papierov v Bratislave ako inštitúciu, ktorá by mala byť hlavným hnacím motorom kapitálového trhu na Slovensku?

MZ: Neviem, či by mala byť hlavným hnacím motorom: burza je len miestom, kde sa sústreďuje ponuka a dopyt, z čoho ale vyplýva, že na to, aby burza fungovala, potrebujeme mať ponuku (akcie, dlhopisy) a dopyt (teda investorov, ktorí ich budú kupovať). Rozhodne by väčšia akčnosť nezaškodila, ale hlavný problém vidím v podhubí – vytváraní relevantnej skupiny investorov okrem tých  inštitucionálnych. A keď hovorím o relevantnej skupine, malo by ísť o desiatky, v ideálnom prípade stovky tisíc osôb.

Privatbanka sa profiluje ako banka pre privátnych klientov. Akí sú ľudia na Slovensku, čo sa týka investovania?

MZ: Už som to naznačil – ľudia na Slovensku sú konzervatívni, vo veľkej väčšine uprednostňujú investície s fixným výnosom – termínované vklady, dlhopisy. Takisto hodne investujú do realít, čo by bolo v poriadku, ak by reality netvorili 90 percent ich majetku. Boja sa volatility, ale som presvedčený, že v súčasnom investičnom prostredí je rozumné navýšiť podiel akcií v portfóliách. Samozrejme, individuálne, podľa rizikovo-výnosového profilu konkrétneho klienta.    

Privatbanka pôsobí v odvetví so stále prísnejšou reguláciou a vyššími nárokmi kladenými na kapitálovú primeranosť. Je náročné na jednej strane uspokojovať potreby akcionárov a na strane druhej spĺňať všetky regulačné opatrenia?

MZ: Súhlasím s Vami, že regulácia sa neustále sprísňuje a nie som sám, kto tvrdí, že je často až prehnaná. Ja som už dávno pred MiFID-om zisťoval veľmi podrobne, či je daný produkt pre klienta vhodný, zisťoval jeho finančnú situáciu, sklon k rziku a podobne. Niet pochýb, že regulácia vo finančnom sektore je nevyhnutná, ale prikláňam sa k tomu, aby bola jednoduchšia a aby sme riešili podstatné veci. Je tam príliš veľa formalizmu a alibizmu. Čo sa týka akcionára, posledných 8 rokov dosahuje banka ROE minimálne 10 percent, čo je v súčasnom bankovníctve naozaj zriedkavé. Takže akcionár je spokojný, ale otvorene priznávam, že ak budú pretrvávať extrémne nízke úrokové sadzby, bude čoraz ťažšie udržať ziskovosť bánk na dvojcifernom čísle.

Aké dôležité miesto má pre Vás klient?

MZ: Pre mňa osobne je klient absolútne na prvom mieste. Nie je to fráza, finančné poradenstvo robím nielen v práci, koľkokrát mi zavolá známy o pol desiatej večer a chce sa poradiť o financiách. Zaujímavé je, že niektorí poradcovia si myslia, že proklientsky prístup znamená, že klientovi vo všetkom vyhoviem, sú až servilní. V skutočnosti musíte byť otvorený a ak klient chce ísť do investície, ktorá je neprimerane riskantná (ale on tie riziká nevidí), tak treba jednoznačne nesúhlasiť a trpezlivo vysvetľovať.

Privatbanka ako jedna z prvých na Slovensku spustila projekt Privatbanka Wealth Management. Môžete našim čitateľom prezradiť o tomto produkte podrobnejšie informácie? V čom je unikátny?

MZ: Ide o komplexný finančný produkt, ktorého jadrom je aktívna správa finančného majetku klienta, teda riadenie portfólia finančných nástrojov. Okrem toho však v sebe zahŕňa aj kreditnú platobnú kartu, možnosť čerpania úveru voči portfóliu cenných papierov, nefinančné benefity (napríklad nadštandardnú zdravotnú starostlivosť) a iné. Osobitne chcem upozorniť na to, že poplatky za riadenie portólia zohľadňujú súčasné nízkoúrokové prostredie a ako jedni z mála na Slovensku a v Čechách používame najmä nízkonákladové ETF (exchange traded funds). Inými slovami, považujeme za absurdné, ak správca dosahuje hrubý výnos 3% p.a. a účtuje si za správu 2% p.a. U nás je odplata nastavená veľmi rozumne, ide nám o to, aby predovšetkým zarobil klient. Ak bude klient spokojný, ostane u Vás. Ak bude nespokojný, pôjde inam. Je to jednoduché a nám ide o dlhodobý vzťah.

V súčasnosti, najmä v USA či UK, sa začali rozvíjať tzv. robo-advisori, ktorí nahrádzajú úlohu ľudí v pozícii finančných poradcov pre klientov. Ako vnímate toto rozvíjajúce sa odvetvie? Myslíte si, že je pre takýto biznis priestor aj na Slovensku?

MZ: Je to zaujímavý trend a čiastočne súvisí s tým, čo som hovoril vyššie. Keďže veľa (väčšina) aktívne riadených fondov  neporáža trh, vznikli platformy, kde vyplníte dotazník, posielate peniaze a podľa Vášho rizikovo-výnosového profilu sú automaticky investované, spravidla do nízkonákladových ETF. Osobne to považujem za vítané rozšírenie konkurencie najmä v retailovom segmente klientov, ktoré by mohlo viesť ku pomerne výraznému zníženiu nákladovosti pre klienta. Ak to porovnáte s predraženými investičnými životnými poisteniami, tak by išlo o výrazný krok vpred. Na druhej strane, očakávam, že na Slovensku sa takéto produkty budú presadzovať len veľmi pomaly, kvôli konzervatívnosti Slovákov a Čechov. A aj keď budú automatizované systémy prepracované (vymakané), som presvedčený, že v privátnom bankovníctve bude úloha osobného finančného poradcu nezastupiteľná.

Od krízy v roku 2008 trhy, dá sa povedať, nepretržite rástli. Výraznejšie korekcie nastali iba nedávno v auguste a v decembri 2015, aj to vplyvom Čínskej ekonomiky. Ako vidíte ďalší vývoj finančných trhov v nasledujúcich rokoch?

MZ: No, takto sa to píše, ale ten nepretržitý rast od roku 2008 sa týka hlavne amerických indexov. Keď sa pozriete na index Eurostoxx 50, tak ten už v roku 2010 bol okolo 3000 bodov a teraz sa tam motá opäť. Podobne emerging markets, atď. Úprimne, keď sa rozprávame s klientami, nesnažíme sa ich „namotať“ na historické výnosy 8-9% p.a. (ktoré boli reálne dosiahnuté). Myslíme si, že rast svetovej ekonomiky, aj rast akciových indexov bude pomalší: už sme dosť zadĺžení, takže zvyšovanie dlhu nepripadá do úvahy, demografický vývoj už nielen vo vyspelých krajinách takisto znižuje hospodársky rast...Ale je reálne, že zhodnotenie diverzifikovaného portfólia akcií bude vyššie ako inflácia. A to je podstatné.

Pokrízové obdobie je charakteristické aj snahou centrálnych bankárov stimulovať ekonomiku rozsiahlym nalievaním lacných peňazí do ekonomiky či zavedením záporných úrokových sadzieb na depozitá. Od konca minulého roku tu máme záporné úrokové sadzby na štátnych dlhopisoch niektorých krajín Eurozóny, vrátane Slovenska. Nedochádza týmito opatreniami k deformácií tohto trhu?

MZ: Jednoduchá odpoveď: som kritikom takýchto extrémnych opatrení. Dúfam, že záporné úrokové sadzby sú len dočasné a vrátime sa do normálu. Veď najviac na to doplácajú konzervatívni sporitelia, a to nielen u nás, ale aj v Nemecku, Rakúsku,...Očakávaný výnos konzervatívnych investícií v mene euro je blízky nule. Takže dlžníci, často nezodpovední, sa radujú, ale sporitelia plačú.

Na Slovensku je napríklad v II. pilieri takmer 80 % ľudí v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch. I keď tento jav je prevažne spôsobený inerciou sporiteľov ako konzervatívnym profilom sporiteľov. Ako si majú ľudia nasporiť na dôchodok pri takýchto podmienkach na trhu?

MZ: Robil som si aktuálny prehľad a ten podiel konzervatívnych investícií je až 88 percent. Pri nich je možné očakávať výnos blízky nule. Potrebujeme – ako soľ – aby sa o tom čím skôr hovorilo a písalo, lebo sa môžu opäť otvoriť diskusie o zrušení II. piliera. Chýba osveta, ľudia často nevedia, aké môžu očakávať zhodnotenie v dôchodkových fondoch.

Ako vnímate súčasný dôchodkový systém a jeho nastavenie? Ste sporiteľom v II. pilieri?

MZ: Som zástancom druhého piliera, hoci si viem predstaviť niekoľko drobných zlepšení. Myslím, že by tam mali byť hlavne ľudia s dlhým investičným horizontom, povedzme 30 – 40 rokov. Ľuďom vysvetľujem druhý pilier nie cez výnosy („švajčiarske dôchodky“), ale najmä ako diverzifikáciu rizika: ak sú len v I.pilieri, tak sú totálne odkázaní na štát a na zodpovednosť politikov. Pritom tí už toľkokrát dokázali, že sú nezodpovední. Takže sa môže ľahko stať, že v čase, keď dnešní tridsiatnici pôjdu do dôchodku, bude ich dôchodok štvrtina priemernej mzdy. Naproti tomu II. pilier predstavuje individuálne sporenie a v ideálnom prípade by nemal byť závislý od politokov, ale od zhodnotenia na finančných trhoch. Samozrejme, som sporiteľom v II. pilieri, v indexovom fonde.

A čo tretí pilier?

MZ: Hlavnou výhodou tretieho piliera sú príspevky zamestnávateľa. Týmto je relatívne atraktívny, ale pozor, iba pri nízkych mesačných príspevkoch. Ostatné parametre už také atraktívne nie sú – fondy v III. pilieri sú drahé, i keď sa majú postupne poplatky znižovať. Neduhom, ako je u nás časté, sú neustále zmeny legislatívy, môže sa ľahko stať, že v priebehu piatich rokov sa podmienky trikrát zmenia.

Ste známy tým, že vašou srdcovou záležitosťou je téma finančnej gramotnosti. Všeobecne známou skutočnosťou je, že na Slovensku je miera finančnej gramotnosti veľmi nízka. Čo s tým urobiť? Ako ju zlepšiť?

MZ: Tak, na to by som potreboval niekoľko strán...Ale v kocke: Zhruba vo veku 16 rokov povinný predmet „Finančná gramotnosť“ na všetkých typoch škôl. Vyučovaný maximálne hravou, praktickou formou, minimum teórie. Deti by si brali pôžičky, hypotéky, ale by aj investovali. Mám to premyslené – jedna hodina týždenne by stačila na to, aby získali základy a  dokázali sa orientovať vo finančnom svete.

Mal by na zvyšovanie finančnej gramotnosti viac tlačiť štát alebo tu vidíte príležitosť pre súkromný sektor – či už finančné spoločnosti alebo neziskové organizácie?

MZ: Ako som spomenul vyššie – určite by mal začať štát zavedením povinného predmetu. Ale súkromným organizáciám sa medze nekladú, akurát mám v niektorých prípadoch pochybnosti o ich nezávislosti (aby nepretláčali určitý druh produktov). Ja šírim finančnú gramotnosť 25 rokov, bol som na niekoľkých školách a zatiaľ som to vždy robil zadarmo. V tomto sa jednoducho musíme angažovať, keďže vidíme, že úroveň finančnej gramotnosti je slabá.

V čom robia finančné vzdelávanie ostatné krajiny lepšie ako my na Slovensku?

MZ: Ťažko mi na to odpovedať – paradoxne preto, že okrem práce sa po večeroch venujem aj šíreniu finančnej gramotnosti u nás, takže nemám čas sledovať dianie v zahraničí. :)

Krátky kvíz: 

Obľúbené jedlo:  mám pestú stravu, nie som len mäsožrút, ťažko povedať jedno jedlo, ale veľmi mám rád jedlá s makom, možno aj preto, že inde je to vzácnosť

Obľúbený serial/film: Kolja, ale prakticky všetky „svěrákoviny“

Obľúbené mesto: Paríž

Cestovateľský sen: Island

Obľúbený herec/čka: Martin Huba

Najvýnosnejší obchod: nákup akcií VÚB za 300 Sk, myslím, že predané za 1500 Sk, dnes stoja ďaleko viac

Najstratovejší obchod: akcie Citigroup, našťastie v malom množstve, kúpené v 2007 za cca 50 USD, dnes stoja skoro toľko, ale meditým bol reverzný split 10:1, takže súčasná strata asi 90%.

Ďakujem za rozhovor!