Juraj Franek, osem rokov pracoval v Inštitúte finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR (MF SR) a v súčasnosti pôsobí v Agentúre riadenia dlhu a likvidity (ARDAL) na oddelení riadenia dlhu. Investovaniu sa venuje od malička, pričom  sa venuje najmä dlhodobému investovaniu, predovšetkým do rôznych ETF

MM: Ahoj Juraj, mohol by si sa predstaviť našim čitateľom? (čo si študoval, kde si pracoval a spomeň aj to, že sa venuješ tradingu a obchodovaniu).

JF: Ahoj Michal, vyštudoval som financie a bankovníctvo na Ekonomickej univerzite v BA. Následne som 8 rokov pracoval na Inštitúte finančnej politiky na Ministerstve financií (MFSR) na rôznych pozíciách s agendou, ktorá vždy súvisela s finančnými trhmi. Od septembra 2015 pomáham riadiť štátny dlh v ARDAL-e, čo je špecializovaná agentúra pod MFSR vytvorená na tento účel. Tým, že som v ARDAL-e v kontakte priamo s trhom a reálnymi obchodmi za stovky miliónov eur, splnil sa mi malý sen. Už od malička ma to ťahalo k obchodovaniu a investovaniu. Spomínam si, keď som ešte ako malý chlapec, ktorý ledva vedel čítať, vystrihoval a lepil kurzové lístky NBS z novín do špeciálneho zošita. Následne som sa snažil s otcom obchodovať nemeckú marku a americký dolár :) .

MM: Počas svojho predchádzajúceho pôsobenia na Inštitúte finančnej (IFP) politiky pri Ministerstve financií SR si sa venoval aj oblasti starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia. Môžem nám prezradiť, za čo si bol konkrétne zodpovedný?

JF: V tejto oblasti sme pôsobili hlavne ako poradný hlas pri tvorbe legislatívy na MPSVaR. Okrem toho sme ad-hoc poukazovali na niektoré neefektivity systému, predovšetkým v tzv. III. pilieri, kde sme kritizovali hlavne veľkosť poplatkov. Pripravili sme a IFP stále pripravuje mesačné správy, ktoré sumarizujú a hodnotia výkonnosť fondov II. a III. piliera. Pre investovanie v II. pilieri sme vytvorili benchmarky pre jednotlivé typy fondov, v závislosti od toho, ako by alokácia prostriedkov v jednotlivých fondov mala vyzerať. Inými slovami, aká by bola výkonnosť fondu, ak by nič nerobil, len pasívne investoval podľa benchmarku a tým eliminoval rozhodujúcu časť poplatkov za správu.

MM: V súčasnosti pracuješ pre ARDAL – Agentúru riadenia dlhu a likvidity. Čo je tvojou náplňou práce?

JF:

Som na oddelení riadenia dlhu, čo je súčasť front office. Našou základnou náplňou je zabezpečovať zdroje na primárnom trhu, t.j. realizujeme aukcie a syndikované predaje dlhopisov. To si vyžaduje byť v neustálom kontakte s našimi primárnymi dealermi, čo je 13 veľkých bánk, ktoré majú právo nakupovať cenné papiere Slovenskej republiky na primárnom trhu.

MM: Posledný rok začalo stále viac krajín v EÚ, vrátane Slovenska, predávať emisie štátnych dlhopisov za záporné úrokové sadzby. Ako je na tom Slovensko? Je zo strany investorov záujem o naše štátne dlhopisy? S akou najvyššou splatnosťou boli emitované štátne dlhopisy?

JF: Spomínam si, ako sme boli profesionálne nadšení, keď prišla do aukcie prvá ponuka so zápornou sadzbou pri 2,5 ročnom dlhopise. V ďalšej aukcii už bol záporný celkový priemerný výnos. Následne išli v ďalších mesiacoch priemerné výnosy do hlbších a hlbších mínusov a brali sme to už ako samozrejmosť. Záujem o slovenské dlhopisy určite je, investori nás radia skôr ku jadrovým krajinám eurozóny. Kvantitatívne uvoľňovanie ECB, resp. rekordne nízke sadzby vo všeobecnosti, však spôsobujú aj viaceré komplikácie. Na jednej strane sme radi, že nominálne platíme za dlh menej, na druhej strane niektorí investori, napr. francúzski, už odmietajú kupovať naše dlhopisy na tak nízkych úrovniach výnosu. Tzv. yield hunteri alebo napr. real money investori, ako napr. dôchodkové fondy majú veľký problém kúpiť dlhopis so záporným výnosom. Veľké problémy sú aj s ukladaním dočasnej likvidity na trhu. Na overnighte sa dajú uložiť zdroje v najlepšom prípade len o niekoľko bodov nad depozitnú sadzbu ECB, ktorá je mínus 40 bodov. Za uloženie peňazí tak aj my musíme platiť.

Najdlhší dlhopis, ktorí sme doteraz emitovali bol 20 ročný. Pri súčasných sadzbách poškuľujeme po historickom momente, kedy by sme prvý krát emitovali 30 ročný dlhopis. To, či sa to niekedy podarí, bude závisieť od podmienok na trhu. Máme indície, že dopyt po takomto dlhopise by mohol byť, na druhej strane „nálada“ na trhu pre takýto dlhopis je veľmi premenlivá.

MM:  ARDAL zabezpečuje emisiu štátnych dlhopisov a ŠPP na financovanie dlhu Slovenska. S akou rezervou operujete na svojich účtoch pre prípad nepredvídaných situácií na dlhopisovom trhu?

JF: S takou, aby sme tieto situácie dokázali bez problémov prekonať :). Ale vážnejšie: úroveň optimálnej rezervy je veľkou, niekedy až akademickou debatou, po celom svete. Máme interné indikátory a intervaly, ale ich úrovne, ako aj nominálne hodnoty rezervy považujem za citlivé, dôverné informácie.

MM: Nízke, resp. záporné úrokové sadzby na dlhopisy vyhovujú primárne emitentom – dlžníkom. Veritelia z tejto situácie veľmi nadšený nemôžu byť. Medzi veriteľov na Slovensku patria banky či dôchodkové fondy. Ako vnímajú túto situáciu oni?

JF: Nechcel by som byť asset managerom dlhopisového dôchodkového fondu v tomto období :). Banky ako aj ostatní investori sa asi zhodnú, že takáto situácia nie je zdravá. Transmisný mechanizmus za účelom dosiahnutia inflačného cieľa zjavne nefunguje. Úprimne sa obávam, aké dôsledky bude mať rast sadzieb v budúcnosti. Zároveň si ale nemyslím, že k výraznému rastu príde v najbližších rokoch.

MM: Ako vnímaš súčasné nastavenie II. resp. III. piliera na Slovensku?

JF: Ak sa bavíme o sporiacej fáze, tak fungovanie II. piliera považujem už takmer za ideálne. Z môjho pohľadu nízke poplatky, možnosť indexového fondu vo väčšine DSS, ako aj rast podielu ETF investícií už aj v portfóliách dlhopisových fondov hodnotím ako cestu správnym smerom. Vylepšením by ešte bolo defaultné zaradenie nových sporiteľov do indexového fondu, ktorý trackuje akciový index a povinné pridelenie aktívneho prístupu k online kontu automaticky bezprostredne po podpise zmluvy.

Aj v II. pilieri však nájdeme nejaké fakty vyvolávajúce otázky. Viacero DSS napr. v indexovom fonde drží dve totožné ETF od toho istého správcu. Jediný rozdiel je, že jedno vypláca dividendy a druhé ich reinvestuje. Ale jedno z nich má o 0,3 p.b. vyššie náklady. Prečo nedržia len to lacnejšie ETF? Alebo iná DSS drží jedno ETF ako svoju najvýznamnejšiu investíciu. Podobne ako v predošlom prípade, ten istý správca ponúka lacnejšie ETF trackujúce ten istý index. Prečo stále nakupujú to isté drahšie ETF? Toto napr. netrápi manažment DSS, investorov, NBS?

Čo sa týka III. piliera, tam už optimista nie som. Poplatky v takomto štátom garantovanom a dotovanom biznise bez konkurencie mi stále prídu pre klientov likvidačné, aj keď sa už viac krát znižovali. Ľudia sú v III. pilieri len preto, lebo je to racionálne, ak im prispieva zamestnávateľ. Úprimne neviem, či má zmysel tento systém držať pri živote. Riešením by mohlo byť, keby som svoje príspevky mohol dať spravovať napr. niektorej DSS do jedného z jej fondov.

MM: V II. pilieri má v dlhopisových fondoch alokované svoje úspory stále viac ako 80 % sporiteľov.  Na základe súčasnej situácie na dlhopisových trhoch je vhodné, aby si ľudia sporili v dlhopisových fondoch?

JF: Ja dlhodobo tvrdím, že všetci investori v našom II. pilieri by mali byť vo fondoch, ktoré držia na 100% akcie. Až v nejakom období pred dôchodkom by mali postupne, v závislosti od svojho rizikového profilu, prechádzať do dlhopisového fondu. Ale súčasná situácia je naozaj extrémna. Manažéri dlhopisových fondov majú naozaj ťažkú úlohu. Ak majú dodržiavať nejaké rizikové parametre, tak prakticky nemôžu klientom nič zarobiť. To je tá odvrátená strana nízkych sadzieb. Čo ma teší pri riadení štátneho dlhu, mi spôsobuje vrásky ako investorovi. Napr. najväčšou investíciou jednej DSS v dlhopisovom fonde je dlhopisové ETF, ktorého portfólio má výnos do splatnosti 0,4% p.a. (koniec augusta), z toho si berie 0,25% p.a. za správu. Ak k tomu pripočítame poplatky DSS a vo výnimočnej situácii aj default niektorej firmy z portfólia, tak si vieme vypočítať, aký priemerný výnos môžu dlhopisové fondy dosiahnuť. Moja prognóza je, že dlhopisové fondy v II. pilieri zarobia za najbližších desať rokov kumulatívne 0%. Ak však príde k poklesu akcií, tak to stále môže byť tá lepšia voľba. Riaditeľ švédskej agentúry pre riadenie dlhu raz v Bruseli povedal: dlhopisy kedysi poskytovali risk-free yield, teraz máme už len yield-free risk.

MM: Ty sám pôsobíš ako individuálny investor. Môžeš prezradiť našim čitateľom ako dlho sa venuješ obchodovaniu na finančných trhoch? Ako si sa k nemu dostal?

JF: Obchodovaniu sa venujem prakticky odkedy som to legálne mohol robiť, t.j. od 18 rokov. Ja by som to ale nenazýval obchodovaním, ale skôr investovaním. Presadzujem pravidelné vklady, buy and hold prístup, pasívne investovanie do likvidných aktív, ktoré sa dajú nakúpiť prakticky bez spreadov, a ktoré si účtujú minimálne poplatky za správu. V tomto duchu spravujem aj investície viacerých svojich známych, kvôli svojej práci na bezplatnej báze.

MM: Aký typ investora si? Považuješ sa skôr za fundamentálneho alebo technického investora? Do akých finančných nástrojov investuješ?

JF: Som jednoznačne fundamentálny investor. Technickej analýze neverím, a príde mi niekedy až smiešne, ako niekto buduje rôzne „stratégie“ obchodovania najmä na forexe, čo považujem za zero-sum game, t.j. ak jeden zarobí, iný musí prerobiť. Verím, že trhy sú niekde medzi weak a semi-strong market efficiency, teda že v sebe obsahujú plne všetky informácie o minulom vývoji a všetky verejne dostupné informácie, ale zároveň sa investori vedia správať stádovito a prehnane reagovať na pozitívne, ako aj negatívne správy. Investujem do diverzifikovaných, vysoko likvidných a nákladovo najlacnejších ETF, kde investície držím dlhodobo a využívam súčasné daňové oslobodenie. V takýchto nástrojoch mám veľkú väčšinu aktív. Okrem toho je mojim hobby shortovanie (zarábanie na poklese) neefektívnych pákovaných ETF. Tie sú vďaka matematike dlhodobo mimoriadne neefektívne, ale z krátkodobého hľadiska vedia mať veľké nárasty, čo je mojím rizikom, keďže ich shortujem. Tu si to vyžaduje silnú diverzifikáciu a obchodovanie v malých sumách.

MM: Finančné trhy za posledný rok zaznamenali dve korekcie, v auguste a v decembri 2015. Obidve korekcie mali spúšťač na čínskom akciovom trhu. Ako vnímaš tento trh, ktorý na dôležitosť z pohľadu globálnej ekonomiky naberá na dôležitosti?

JF: Čína je najväčšou krajinou tzv. emerging markets a v indexe MSCI EM má najväčšiu, viac ako 25% váhu. Je preto logické, že akékoľvek obavy o vývoj v Číne sa prenášajú aj na ostatné trhy.

MM: Veľmi veľa investorov či portfólio manažérov sa snaží o aktívnu správu, pričom realita a prax ukazuje, že s výnimkou pár jednotlivcov je vyššia pravdepodobnosť dosiahnutia vyššieho výnosu pri pasívnej správe. Ako túto skutočnosť vnímaš ty? Máš pri investovaní stanovený nejaký benchmark?

JF: Som jednoznačne zástanca pasívneho investovania. Pre retailového investora zo strednej a vyššej triedy neexistuje lepšia možnosť ako nákup diverzifikovaného a lacného ETF. Čudujem sa slovenským klientom, ktorí dokážu mesačne ušetriť povedzme 200€ a viac, že majú prostriedky v klasických podielových fondoch. Týmto investorom by som vedel zreplikovať ich súčasné portfólio a ušetriť 1-2% ročne. To isté riziko, ale vyšší výnos. Napr. za 20 rokov sú to už desiatky percent.

Môj obľúbený benchmark je jednoducho infláciaJ. Keď v dlhodobom horizonte zarobím 3 p.b. nad infláciu, tak som spokojný. V Maďarsku si napr. môžete kúpiť pre svoje dieťa štátny dlhopis, kde máte garantovaný výnos 3 p.b. nad infláciu. Splatnosť tohto dlhopisu je pri dosiahnutí 18 rokov dieťaťa.

MM: Poďme sa pobaviť aj o kapitálovom trhu na Slovensku. Vláda prišla v posledných rokoch s plánom rozvoja kapitálového trhu na Slovensku. Ako vnímaš túto iniciatívu?

JF: Táto iniciatíva je fajn, ak jej cieľom je naučiť ľudí nakupovať aktíva na burze, držať ich v dlhšom horizonte a vytvárať si istú rezervu do budúcnosti, prípadne na dôchodok. V tomto smere iniciatíva môže pomôcť. Investovanie na dôchodok s daňovou úľavou je veľmi populárne v rozvinutých krajinách. Ide vlastne o nejaký, povedzme III. pilier. V praxi to znamená, že viem slovenskému klientovi zostaviť také portfólio, kde nebude musieť zaplatiť žiadnu daň zo zisku, ak dodrží investičný horizont.

Ak je cieľom iniciatívy rozvoj kapitálového trhu na Slovensku, tak tu iniciatíva jednoducho nemôže uspieť. Slovenský kapitálový trh neexistuje, a myslím si, že akékoľvek snahy o jeho oživenie sú plytvaním zdrojmi.

MM: Na Burze cenných papierov v Bratislave (BCPB) tvorí obchodovanie akcií iba veľmi malé percento s väčšiny realizovaných obchodov. Ako vnímaš fungovanie BCPB v kontexte kapitálového trhu na Slovensku?

JF: Ide o dlhodobý problém, ktorého riešenie podľa mňa neexistuje. Na jednej strane chýba ponuka titulov obchodovaných na BCPB, na druhej strane neviem o žiadnom svetovom brokerovi, cez ktorého viem kúpiť napr. akcie VÚB. Tie by som v rámci diverzifikácie do svojho portfólia rád kúpil. Ale otvárať si kvôli tomu účet u lokálneho brokera mi príde zbytočné.

Krátky kvíz: 

Obľúbené jedlo: také, ktoré navarí priateľka

Obľúbený serial/film: Two and a half men, House of Cards

Obľúbené mesto: Dubaj. Melbourne a celý ostrov Gran Canaria

Cestovateľský sen: precestovať celý svet. Ide na to väčšina mojich úspor.

Obľúbený herec/čka: Jennifer Garner

Najvýnosnejší obchod: percentuálne to bolo viacero shortovaní 3X leveraged ETFs, ale nominálne nákup brazílskeho indexu za posledný rok.

Najstratovejší obchod: pred pár rokmi som si povedal, že výnosy na dlhopisoch už nemôžu ísť dole :), tak som stratil na jednom finančnom nástroji, ktorý rástol pri raste sadzieb. Tento obchod mi teraz príde naozaj veľmi vtipný :)