Alexander Elder[1] vo svojej knihe konštatuje, že „Obchodníci, ktorí nevedia jasne definovať cenu, nevedia čo analyzujú. Váš úspech, alebo neúspech, ako obchodníka závisí od spôsobu akým používate ceny – a je Vašim bytostným záujmom vedieť čo tieto ceny znamenajú”. Dalo by sa povedať, že analyzovať trh znamená, vo svojej podstate, analyzovať cenu, pochopiť jej vývoj a správanie. Ak zanedbáme technickú analýzu je práve fundamentálna analýza v spojení s psychológiou, jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý ovplyvňuje ziskovosť obchodníka.

Veľké množstvo obchodníkov nepokladá fundamentálnu analýzu za dôležitú a preferujú technický pohľad na trh. Jedným z dôvodov, môže byť fakt, že pri fundamentálnej analýze k predikcii vývoja potrebuje obchodník taktiež istú minimálnu znalosť ekonomických zákonov a súvislostí. Preto ak budeme analyzovať články, knihy či blogy ohľadne fundamentálnej analýzy, s veľkou pravdepodobnosťou narazíme na dielo Grahama a Dodda[2] - Security analysis, alebo na dielo Grahama[3] - The Intelligent Investor, ktoré sú právom považované za „bibliu“ fundamentálnej analýzy a investovania. Detailné vysvetlenie jednotlivých fundamentálnych informácií môžeme nájsť aj v novších dielach, ako napr. v knihe od Richarda Yamarona[4] - The trader’s guide to key economic indicators. V súčasnosti je pravdepodobne najkomplexnejšou publikáciou, ktorá sa zaoberá fundamentálnymi informáciami, kniha Bernarda Baumohla[5] - The secrets of economic indicators.

Existuje množstvo delení avšak väčšina autorov sa zhoduje na rozdelení ekonomických (fundamentálnych) informácií/ukazovateľov na úrovni krajiny resp. národného hospodárstva (makroúroveň) a na úrovni firiem (mikroúroveň). Podľa Baumohla všeobecne platí, že fundamenty, ktoré môžu s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvniť cenu akcií, dlhopisov či mien, vykazujú niekoľko spoločných atribútov:

Presnosť – je známe, že niektoré ekonomické údaje sú pri posudzovaní stavu ekonomického zdravia spoľahlivejšie. Ich presnosť úzko súvisí so štruktúrou a zberom dát z ktorých sú počítané. Väčšina ekonomických ukazovateľov je založených na výsledkoch prieskumov verejnej mienky. Veľkosť a reprezentatívnosť vzorky je teda predpokladom pre ich presnosť. Ďalšou premennou, ktorá pôsobí na presnosť ekonomických ukazovateľov je návratnosť prieskumov. Všeobecne platí, že vyššia návratnosť odpovedí a rýchlejší reakčný čas respondentov vedie k vyššej kvalite dát a následne k menšiemu počtu revízií ukazovateľa. V prípade, že ukazovateľ (historicky) vykazuje vysoký počet revízií, finančné trhy mu pripisujú menšiu váhu. Príkladom môže byť mesačný report výdavkov v stavebníctve (Construction Spending), ktorý je vo veľkej miere revidovaný a preto časťou investorskej komunity ignorovaný. Na druhej strane údaje o inflácii spotrebiteľských cien sú revidované len výnimočne a preto je pre investorov tento ukazovateľ „serióznejší“.

Aktuálnosť – investori a obchodníci preferujú najaktuálnejšie informácie o ekonomickom stave. Pri väčšine ukazovateľov platí zásada, že čím rýchlejšie dáta sú vyhlasované tým majú na trhu pre investorov väčšiu váhu. Ako príklad môže slúžiť report o stave zamestnanosti (Employment Situation Report) pretože sa vyhlasuje približne týždeň po skončení mesiaca. Na druhej strane napr. report o splátkach spotrebiteľských úverov (Federal Reserve’s Consumer Installment Credit Report), ktorý sa vyhlasuje s oneskorením dvoch mesiacov, má na trh oveľa menší vplyv.