Svoj prvý Bitcoin som získal tak, že som poslal poštou do Kanady dvadsaťdolárovú bankovku, ktorú mi u nás v banke nechceli zmeniť na Eurá, lebo bola natrhnutá. Spolu s bankovkou som samozrejme poslal jednu z adries, ktorú mi vytvorila Bitcoinová peňaženka, čo je softvér, ktorý umožňuje ukladať a pracovať s Bitcoinami — posielať a prijímať.

Samozrejme, toto si vyžadovalo istý stupeň dôvery, ktorý bol adekvátny riziku — prinajhoršom by som prišiel o $20, ktoré v banke aj tak nechceli zobrať. Tento prístup je pri Bitcoine veľmi dôležitý. Treba vždy vnímať riziko, ktoré sa skladá z viacerých častí:

  • Výmena - treba dôverovať “zmenárni”.
  • Ukladanie Bitcoinov - sú uložené bezpečne?
  • Obchodníkovi, u ktorého Bitcoiny používam.

Bitcoin sa nazýva elektronickými peniazmi, často sa používa označenie e-cash, čiže elektronická hotovosť. Toto prirovnanie je naozaj užitočné pri vnímaní rizika - nie sú to peniaze, ktoré máte uložené v nejakej “banke” na Bitcoiny (aj keď táto možnosť tu je tiež). Je to elektronická bankovka, ktorú máte u seba v peňaženke. Ak vám niekto peňaženku ukradne, môžete sa sťažovať, ale šanca, že vám peniaze niekto vráti je minimálna. To je rozdiel oproti peniazom v banke, pretože banky majú mechanizmy ako vrátiť podvodnú transakciu - obzvlášť ak bola vykonaná platobnou kartou. V prípade Bitcoinu takéto niečo nie je možné - keď Bitcoiny opustia vašu peňaženku a sú pripísané na účet inej, nemáte k nim efektívne žiadny prístup. Toto znie prevažne ako nevýhoda, na druhej strane sa nemusíte báť krachujúcej banky, štátnym zásahom podobným “Cyperskej krádeži” a nemusíte platiť vysoké poplatky za platbu platobnou kartou, ktoré z veľkej časti zahŕňajú práve náklady použité na vykrytie rizika podvodov. Tieto poplatky síce platí obchodník, ale odrážajú sa na cene tovarov a služieb, ktoré nakupujete.

Kde v dnešnej dobe kúpiť Bitcoin?